pondelok 19. decembra 2011

Slovenskí futbalisti ako kolaterál ECB?

O (ne)životaschopnosti insolventného európskeho bankového sektora vypovedá narastajúca frekvencia záchranných operácií. Hoci sa v posledných dňoch hovorilo predovšetkým o americkom FEDe, ktorý znížením úročenia na dolárové swapy s ECB umožnil minimálne 34 európskym bankám zaobstarávať si doláre na refinancovanie dolárového dlhu za výhodnejších podmienok ako si dokázali požičiavať z medzibankového trhu, čo im znížilo úrokové náklady, bola to predovšetkým ECB, ktorá znížením požiadaviek na kolaterál pri refinančných operáciách predĺžila životnosť viacerým európskym bankám.
Po novom si budú môcť európske banky od ECB požičať peniaze aj za aktíva kryté hypotékami či pôžičkami malým a stredným podnikateľom s ratingom minimálne A-. Doteraz mohli do ECB založiť takéto aktíva len s ratingom AAA, takže im pribudlo celých šesť ratingových stupňov použiteľného kolaterálu. Čo to znamená? V prvom rade to, že keby toto platilo pred dva a pol mesiacmi, tak by Dexia ešte pravdepodobne bola pri živote.
Vtipné je, že európski regulátori určujú rizikovosť bánk podľa Core Tier 1 ukazovateľa kapitálovej primeranosti (súčet akciového kapitálu a nerozdeleného zisku v pomere k rizikom váženým aktívam) ukazujúceho schopnosť bánk vykrývať straty a neberú pritom do úvahy využitie finančnej páky, teda pomer dlhu k imaniu, ktoré ukazuje riziko neschopnosti refinancovať svoj dlh. Potom pre nich vznikajú trápne situácie, kedy ani nie 3 mesiace po zverejnení záťažového testovania je znárodnená Dexia, ktorá sa umiestnila rebríčku bezpečnosti medzi 90 európskymi bankami na 13 mieste (viď obrázok), medzi najväčšími bankami dokonca rebríček vyhrala. Obdobná vec sa stala v roku 2010, kedy tiež niekoľko mesiacov po tom, čo bez problémov prešli záťažovým testovaním, boli znárodnené írske Allied Irish Banks a Bank of Ireland.
Core Tier 1 Capital Ratio testovaných európskych bánk pri negatívnom scenári:
Zdroj: EBA
Čo sa stalo v prípade Dexie? Banky v systéme frakčných rezerv požičiavajú predovšetkým dlhodobo, pričom nemalú časť svojich záväzkov majú splatných krátkodobo. Na ich splatenie si potom požičiavajú predovšetkým z medzibankového trhu. Keď ale banke nikto nechce nikto požičať v obavách, že peniaze neuvidí späť, tak sa obráti ako k veriteľovi poslednej inštancie k ECB, ktorá po založení kolaterálu poskytne vo svojich tendroch koľko potrebuje na splatenie splatných záväzkov. Potom nastáva situácia, kedy sa banka zmení na zombie banku a prežíva len vďaka tomu, že jej  ECB požičiava na to, aby splatila starý dlh voči ECB. Tomuto sa dnes hovorí „trhová ekonomika“.
Problém ale nastáva, keď banka nemá dostatok kvalitného kolaterálu, ktorý by založila u ECB výmenou za pôžičku a presne na tom stroskotala Dexia. V čase štátnej záchrany mala podľa Financial Times použiteľný kolaterál len vo výške 20 mld. eur, pričom potrebovala refinancovať splatný dlh väčšej výške. Keby ale platili dnešné jemnejšie podmienky, tak by si pravdepodobne Dexia aj naďalej mohla požičiavať od ECB. Takto ale museli prísť belgická, francúzska a luxemburská vláda, ktoré jej zagarantovali nový dlh do objemu 90 mld. eur na financovanie splatného dlhu.
Síce je to pekné, že sa znížením použiteľného kolaterálu pomôže viacerým bankám,  na druhej strane ale môže (a aj bude) ECB multiplikovať eurá za aktíva s minimálne pochybnou kvalitou, čo môže ešte viac zatlačiť na znehodnotenie meny, ktorú máme v peňaženkách. Je pravda, že už v súčasnosti požičiava za grécke, portugalské a írske štátne dlhopisy, aby sa udržali pri živote banky z týchto krajín, ich celkový objem je však v porovnaní s objemom aktív, ktoré sa ECB pred dvoma týždňami rozhodla akceptovať nízky.
Za čo všetko je možné dnes dostať peniaze od ECB, ukazuje príklad španielskej sporiteľne Bankia, ktorá si od ECB požičala založením úveru pre Real Madrid na kúpu Christiana Ronalda. Pokiaľ by sa teda stal insolventným Real Madrid a aj Bankia, tak by Ronaldo skončil vo vlastníctve ECB. Vzhľadom na to, že nemalé množstvo futbalových klubov kupuje hráčov na dlh a v problémoch je mnoho bánk, ktoré im na to požičiavali, tak v prípade bankovej krízy teda nie je vylúčené, že ECB postaví tím do Ligy Majstrov. A to ešte platili staré požiadavky na použiteľný kolaterál. Ich uvoľnením vôbec nie je vylúčené, že ECB bude bankám požičiavať založením úveru na kúpu niektorého z našich reprezentantov.
Od časov, kedy boli vydávané peniaze len za zlato (prípadne iné kovy), sme sa teda „pokrokom“ prepracovali až do doby, kedy sú peniaze vydávané založením nielen Christiana Ronalda, ale už možno aj nejakého slovenského futbalového reprezentanta, a možno nie sme ďaleko od doby, kedy bude ECB požičiavať eurá na dobré slovo...

štvrtok 8. decembra 2011

Ako riešiť dlhovú kízu? Najlepšie bude, keď dá Brusel od dlhovej krízy ruky preč

Stimulácia ekonomiky. Nič iné od politikov nepočuť. Najnovšie bola táto slovná formulka súčasťou novembrového stretnutia krajín G-20. Podpora ekonomiky môže prebiehať na úrovni podpory spotreby dvoch koncových subjektov – domácností a vlád. Každá podpora však niečo stojí – z výkalov nie je možné vytvoriť bič, a tak každá podpora spotreby ide na úkor dlhu, teda budúcej spotreby – tá bude nižšia buď v dôsledku splácania dlhu, ktorý si vyžiada určitú časť príjmu, alebo v dôsledku vytlačenia peňazí na splácanie dlhu a následnej inflácie, ktorá síce reálne znižuje dlh, ale znižuje aj reálny príjem.
Desaťročia štátnej stimulácie ekonomiky ktoré umožnil súčasný monetárny systém založený na nekrytých peniazoch, a to či už konštantným znižovaním úrokových sadzieb centrálnych bánk a rôznymi štátnymi podporovaniami zadlžovania (napr. štátna bonifikácia hypoték), ktoré podporovali zadlžovanie domácností, alebo priamym štátnym zadlžovaním sa, dostali svet do situácie, kedy je globálna ekonomika zaplavená nesplatiteľným dlhom a vyhliadky pre budúcu spotrebu sú fatálne nízke.
Ako vzrástlo len za posledných 10 rokov kumulatívne zadlženie domácností a vlád k HDP v krajinách eurozóny za posledné desaťročie, ukazuje nasledovný graf (nečudo, že práve krajiny v prvej štvorke majú v súčasnosti najväčšie problémy):
* Pre Holandsko, Luxembursko a Maltu dáta z roku 2001 nie sú k dispozícii
Pre krajiny eurozóny sú dáta ďalej do histórie obmedzené, dlhodobý trend, kam dostali pseudoriešenia politikov zadlženie domácností a vlád k HDP, pekne demonštruje nasledovný graf z USA. Žiada sa dodať, že keď bol naposledy kumulatívny dlh domácností a vlády nad 100 % -  po druhej svetovej vojne, tak bol zlikvidovaný práve infláciou – len v rokoch 1945-1951 vzrástla cenová hladina v USA o 48 %. Vzhľadom na to, čo stvárajú v poslednej dobe centrálne banky, tak to vyzerá, že podobný proces likvidácie dlhu nás čaká aj v rámci súčasnej krízy.

Dlhé, predlhé roky snahy politikov ohnúť základné pravidlá ekonomiky a zabezpečiť si tým hlasy vo voľbách, priviedli svet na pokraj ekonomického kolapsu. Súčasné návrhy riešení z Bruselu nie sú ničím iným ako snahou o ešte väčšie znásilnenie týchto pravidiel, a pokiaľ budú realizované tak bude návrat do normálu a s ním súvisiaci pád na hubu ešte väčší, ako by bol v súčasnosti. Riešenie, po ktorom by klesli dlhy na udržateľnú úroveň a neklesla by životná úroveň neexistuje, jedine že by prišli Marťania a začali by nakupovať vo veľkom buď pozemský export, alebo pozemské dlhopisy. Spotreba a týmpádom aj ekonomika musí nevyhnutne klesnúť, čím skôr dajú politici ruky preč od kupovania si času na zázračné nájdenie riešenia, ktoré neexistuje, tým menej bolestivý bude návrat do normálu.
Zverejnené 8.12.2012 na http://www.finweb.sk/ (http://finweb.hnonline.sk/c3-54027200-kP0000_d-najlepsie-bude-ked-da-brusel-od-dlhovej-krizy-ruky-prec)

pondelok 5. decembra 2011

Centrálne banky môžu o exit stratégiách nanajvýš snívať

Kroky popredných centrálnych bánk z uplynulého týždňa sú ďalším jasným dôkazom, že súčasný monetárny systém založený na nekrytých peniazoch je v totálnom kolapse a že predĺženie jeho životnosti je možné len za pomoci tonera.
FED znížil úroky na dolárové pôžičky neamerickým bankám odstaveným od medzibankového trhu o 50 bázických bodov, čím defacto zachraňuje insolventné európske banky odrezané od dolárových pôžičiek z medzibankového trhu tak, že vytlačí nové doláre a im ich skrz ECB požičia. People's Bank of China znížila povinné minimálne rezervy o 50 bázických bodov, aby bankám vytvorila priestor pre ďalšie úverovanie, čím sa snaží zmierniť dopady praskajúcej úverovej bubliny v krajine. A v neposlednom rade šéf ECB Draghi si aj napriek tomu, že ECB už má problémy svoje nákupy dlhopisov sterilizovať, vo svojom prejave vytvoril priestor pre výraznejšie zapojenie frankfurtských tlačiarní do záchrany insolventných európskych krajín, ktoré možno začne už po tohtotýždňovom summite eurozóny. Tri najväčšie centrálne banky teda len niekoľko mesiacov odvykačky od nových dolárov, štartujú ďalšie kolo globálneho uvoľňovania a znehodnocovania papierových mien.
Samozrejme, tieto kroky boli opäť sprevádzané obvyklými kecami typu, že tieto opatrenia sú len dočasného charakteru a že výnimočné časy si vyžadujú výnimočné opatrenia. Do absurdít slovo dočasný dohnal FED, ktorý vo svojom vyhlásení uvádza, že predĺžil dočasné dolárové swapové linky.  O  dočasnosti uvoľňovania centrálnych bánk svedčí aj vývoj úrokových sadzieb v USA, Nemecku a Británii za posledných 30 rokov v nasledujúcom grafe, ktorý ukazuje jasne klesajúci trend, čo svedčí tom, že o dočasnosti uvoľňovania monetárnej politiky  nemôže byť v žiadnom prípade reč, práve naopak sme svedkami nepretržitého uvoľňovania.

A keď uvoľňovanie na čas prestane, teda centrálne banky nepumpujú do globálneho finančného systému ďalšie peniaze, tak svetová ekonomika a bankový systém sa okamžite dostane do problémov. Toho sme najnovšie svedkami od júla, kedy FED ukončil druhé kolo kvantitatívneho uvoľňovania. Keďže systém kolabuje už pri netlačení peňazí, tak dočasnosť neštandardných opatrení, teda ich sťahovanie z finančného systému, o ktorom centrálne banky hovoria, je úplne z ríše snov...
Zverejnené 5.12.2011 na http://www.finweb.sk/ (http://finweb.hnonline.sk/c3-53975260-kP0000_d-centralne-banky-mozu-o-exit-strategiach-nanajvys-snivat)